BezŠampóna
alebo Prečo si neumývam vlasy šampónom a ako to vlastne robím
Niečo viac o mojej skúsenosti s bezšampónovou metódou, známej aj ako nopoo metóda. Ešte pred tým, ako začnete čítať, chcem upozorniť, že všetko popísané sú výhradne moje skúsenosti – teda s inými vlasmi, to môže dopadnúť...inak. Napísala som ho hlavne preto, aby sa ľudia minimálne zamysleli nad tým, koľko kozmetiky naozaj potrebujeme používať. Pre mňa osobne, každý takýto pokus znamená posunutie „k sebe“, pretože vedie k pozorovaniu, ako vlastne naozaj toto telo funguje, namiesto slepého nasledovania trendov a otupovania zmyslov. Tiež verím, že možno niekoho posmelí vydať sa touto cestou. Takisto škála možností môže inšpirovať.
ÚPLNÉ ZAČIATKY, VLASY A VODA
Odpovedí na otázku prečo je hneď niekoľko. Prvá motivácia bolo zistenie, že nech používam šampón čo sľubuje taký či onaký zázrak, na mojich vlasoch sa to jednoducho nedeje. Novinky, tie samozrejme stále pribúdajú, len nech sa nedajbože nestane, že bežný konzument už vyskúšal všetky (nie len) šampóny na trhu– vždy príde novinka, niečo prelomové, čo tu ešte nebolo, lepšie povedané, v novom obale, ktorý sme ešte nevideli. O bohapustom konzume však tento článok nie je...takže sa posunieme na ďalší z dôvodov.
Keďže som už pred nejakým časom zistila, že kozmetikou sa do tela dostáva až príliš veľa látok, ktoré by sme určite zjesť nechceli (rozumej, jedovaté pre naše telo, záťažové na pečeň). Rozhodla som sa používať domácu alebo bio kozmetiku. Šampón, ktorý by fungoval, som vyrobiť nevedela, tak som istý čas kupovala bio varianty. Tu nastal kameň úrazu uvedomením si, že za 200ml fľaštičku šampónu od výrobcu zaplatím cca 7E a tiež to nie je žiaden zázrak.
Tu začína moje pátranie po iných možnostiach. Vybavila sa mi kamarátka Ľudka, ktorá si umýva vlasy iba vodou...a ďalšiu Johanku, ktorá používa ražnú múku. Registrovala som to aj dovtedy, ale teraz som vedela, že dozrel správny čas. Som presťahovaná na kopaniciach, tu všetci (hlavne ja) zvládnu, že moje vlasy nebudú na nejaký čas úplné žúžo.
Padlo rozhodnutie. Idem do toho! A keď už, tak naplno, teda, žiadne pomôcky, čistá voda! Tu sa ako dôvod pridal aj pocit slobody, že naozaj nič nepotrebujem, paráda! Ubehol tak mesiac, a keďže patrím do skupiny ľudí s rýchlo mastiacimi sa vlasmi, vlasy boli už zamastené skoro po celej dĺžke (vlasy mám dlhé, tak pod ramená). No pekné to nebolo, poctivo som sa radila s Ľudkou, tá mi hovorila, že prvé 4-5 mesiacov nemám čakať zázraky. Tak som nečakala, a veru ani neprišli... Nevadí, cop to istí... Zato som si začala vlasy každý deň česať. Čo bolo pred tým pre mňa veľmi náročné, išlo zrazu ako po masle (...nemiestny vtip). Pokožka na hlave svrbela, ale o nič viac, ako keď som si vlasy umývala.
A tak to šlo, mesiac po mesiaci...prihodil sa k tomu aj pobyt pri mori. Ževraj by to malo byť vtedy úplne super, no žiadna dramatická zmena sa neudiala, až na to, že česanie išlo príšerne. Po necelom roku (cca 10 mesiacov) som pobadala zmenu! Vlasy boli zrazu...no celkom pekné. Dokonca aj známy sa pýtali, či som si ich umyla. Tu na mňa však čakalo prekvapko. Ono sa to vrátilo späť k pôvodnému stavu. Ďalším pozorovaním som zistila, že to či mám pekné alebo mastné vlasy závisí od menštruačného cyklu – v skratke, dva týždne po - OK, dva týždne pred – nič moc.
Tu po roku aj niečo moja trpezlivosť prehráva a vyhráva túžba mať občas (keď chcem ja, nie vlasy) na hlave niečo pekné. Do bežného kolobehu mastných vlasov a musím si umyť vlasy a šampónu sa mi už nechcelo. Budem si teda umývať vlasy, len keď budem mať na to dôvod alebo chuť a určite nie šampónom!
Osobná rekapitulácia teda znie: mojim vlasom by proces samočistenia trval dlhšie ako vydržalo moje odhodlanie. Pozitívne hodnotím pocit slobody a ľahkosti, že idem do sprchy a jediné, čo potrebujem je mydlo. Tiež nemusím riešiť, že mi dochádza šampón, balzam...hento a tamto. Veľký benefit je, že si, aspoň podľa môjho pocitu vlasy oddýchli a zregenerovali. Predpokladám, že aj to sa podpísalo pod úspech ďalších vyskúšaných metód popísaných v pokračovaniach bezšampónovej rubriky.