Spotrebiteľská spoločnosť ako invalidný vozík vnímania

PREČO NAKUPUJEME A ČO S TÝM

Majka Hrková

 

Ak ešte u niektorých z nás existuje pochybnosť či žijeme v spotrebiteľskej spoločnosti, stačí si odpovedať na jednu otázku: „Viem si predstaviť život bez spotrebiteľských aktivít (nakupovanie, služby, zážitkové akcie, všetko, za čím ideme a minieme tam peniaze)?“ Aj keď sa to priznáva ťažko, treba byť k sebe úprimný – odpoveď je NIE neviem. Dôležitosť spotrebiteľských aktivít stále rastie, dokonca dáva nášmu životu štruktúru a ďalší zmysel.

 

To sú všeobecné fakty. K napísaniu tohoto článku ma však priviedlo sebapozorovanie.

Už od škôlky si pamätám prikladanie významu veciam v mojom okolí. Vo veku 4 až 5

rokov to boli fialové čižmičky, aké iné deti nemali, ľudia okolo hovorili, aha aké má

pekné čižmičky, je to pekné dievča. Na karnevale som bola princezná, tety

vychovávatľky hovorili, aká pekná som v tých šatách. Tak si malá Ja hovorí: „Na tých

veciach niečo bude, keď sa tak všetkým páčia.“ Aj mne sa páčia, cítim sa príjemne keď

ma v nich chvália. Zdanlivo nevinne sa spotreba vkrádala do mojej pozornosti. Niekedy

v tom istom čase prišli reklamy, obaly – obsah nebol až tak dôležitý, pretože obal bol

naozaj pekný, farebný, lesklý, prípadne na ňom bolo aj zvieratko. Zrazu boli tieto

„dôležité“ veci všade a ja som ich chcela mať, cítiť sa vďaka nim príjemne. A tak sa spotreba stala súčasťou mojej komfortnej zóny – teda toho čo ma obklopuje, na čo som zvyknutá, v čom sa cítim bezpečne.

 

Komfortná zóna predstavuje všetko, čo je nám dôverne známe. Na riešenie situácií v rámci nej máme vytvorené viac menej fungujúce vzorce, je nám v nej pohodlne. Keďže výrok „človek je tvor lenivý“ má svoje opodstatnenie väčšina ľudí chce vo svojej komfortnej zóne zostať. Ak sa náhodou ocitneme mimo nej dostávame sa do stresu a zúfalo sa chytáme akýchkoľvek náznakov našej komfortnej zóny (KZ).

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Každý človek má samozrejme špecifickú KZ, no jedným zovšeobecniteľným prienikom je všadeprítomná reklama (bilboardy, TV, internet, rádio...) hučiaca do nás kvantá informácii. Je v KZ drvivej väčšiny ľudí civilizovaného sveta. Či sa nám to páči alebo nie. Reklama propaguje produkty spotreby, či už bežnej dennej (toaletný papier, potraviny...) a tiež bankové produkty, lieky, očkovania...a samozrejme miesta kde si môžme dané produkty zaobstarať. Najlepšie, rýchlo a bez námahy. Hlavnou myšlienkou všetkých reklám je, že pokiaľ si niečo kúpime, budeme šťastnejší, zdravší a spokojnejší.

 

V našej KZ sú teda produkty a miesta ich zaobstarania, teda spotreba samotná = nakupovanie je neoddeliteľnou súčasťou našej komfortnej zóny.

 

Čo v preklade znamená – keď môžem nakupovať, cítim sa bezpečne.

 

Tento desivý fakt som si uvedomila pri pocite zvláštnej úľavy, takej ako keď sa po

dlhej dobe vraciame domov, pri pohľade na nákupné centrum v Anglicku. Keď som

si ho začala všímať, zistila som, že ho mám aj keď vidím stánok so suvenírmi, bufet

v galérií či obchod s oblečením. Na všetky miesta, kde sa môžeme ukľudniť

nakupovaním. Či už kupujeme magnetku, čaj alebo tričko. Podozrievam magnetku,

čaj a tričko, že ich v drvivej väčšine prípadov nepotrebujeme. Čo skutočne

potrebujeme je upokojiť sa samotným aktom nákupu. Dostať sa späť do

komfortnej zóny, tam kde to poznám. Nakupovanie je myšlienkový vírus, náplasť na neistotu a stres.

 

Paradoxom je, že aj keď sa v komfortnej zóne cítime dobre - rozumej bezpečne, pretože to tu poznám a nemusím veľa rozmýšľať – zotrvávanie v nej nám môže priamo škodiť a spôsobuje „tunelové videnie“. Pokiaľ sme dlhšie našu KZ neopustili, začíname sa nazdávať, že možnosti mimo KZ sú nereálne, či dokonca neexistujú.

 

Časť našej komfortnej zóny, ktorú predsavuje spotreba nás drží v zajatí falošného bezpečia. Akúkoľvek neistotu, ktorú pocítime, môžeme v civilizovanom svete ututlať nakupovaním. Namiesto toho, aby sme problém vyriešili, ho zahrabávame do kopy produktov. Paradoxom je, že reklama nás infikuje neistotami a strachom. Všetci máme byť neustále mladí a krásni, ak vybočujeme s momentálneho trendu, sme neistí. Nebyť mladí, znamená zomrieť, smrti sa bojíme. A tak tu máme reklamy na lieky, poistenia, kozmetiku, ktoré nakupujeme, aby sme strach zo straty mladosti, strach zo smrti zahnali. Sme v začarovanom kruhu spotreby.

 

Pokiaľ má v našej komfortnej zóne spotreba veľké miesto, spôsobuje „tunelové videnie“. Keď kráčame po známej ulici vnímame iba to čo poznáme, častokrát sú to farebné nápisy, značky, autá. Unikajú nám stromy, tráva, kvapky vody. Čo sa stane keď sme na novom mieste? Samozrejme pozeráme sa inak, podvedome ale hľadáme našu komfortnú zónu (potešíme sa, že aj vo Francúzsku majú Mcdonald), nakupujeme. Preto sú reťazce obchodov či služieb také úspešné. Dostali sa do našej komfortnej zóny, tam kde to poznáme a nemusíme veľa rozmýšľať.

 

Ak sme v prírode, všimneme si každý kúsok civilizácie (lietadlo, lovecký posed) a najspokojnejší sme, ak je cieľom našej vychádzky niečo, čo má štyri steny a môžme si tam niečo kúpiť.

 

Príroda sa nanešťastie vylúčila komfortnej zóny civilizovaného človeka. Nevieme čo v nej máme robiť, ako sa k nej správať. Vadí nám trocha hliny na oblečení alebo nevieme zniesť vôňu dymu na šatách, pretože preráža pach aviváže. Cítime sa nesvoji. Najmä ak vieme, že v okruhu 200 m nie je bufet. To je obrovský posun od čias, kedy sa les považoval za najväčší zdroj obživy. Les je stále najväčší zdroj obživy, my to však nie sme schopný vnímať, nik nás to neučil. Naše vnímanie dostalo invalidný vozík v momente, keď spotreba zabrala väčšiu časť našej komfortnej zóny.

 

Nič však nie je stratené! Ako bolo už vyššie napísané, „komfortná zóna predstavuje všetko, čo je nám dôverne známe. Na riešenie situácií v rámci nej máme vytvorené viac menej fungujúce vzorce.“ Riešením je vedome vystúpiť so svojej spotrebiteľskej komfortnej zóny. Namiesto neustáleho dodávania náplastí vynaložiť pozitívnu energiu, rozvíjať sa, tvoriť, cvičiť, vzdelávať sa – pracovať na rozširovaní svojej komfortnej zóny.

 

Všimnime si koľko priestoru našej komfortnej zóny zaberá spotreba. Samotné uvedomenie si zbytočnosti tejto aktivity nás posúva o míľový krok bližšie k naozajstným riešeniam. Postupne ju vedome nahrádzajme zmysluplnou činnosťou.

 

Našim cieľom je dostať čo najviac produktívnych činností do svojej komfortnej zóny. Znamená to vedieť produktívne zvládať stresové situácie, či neistoty. Mať na ne svoje „páky“ ktoré nám pomáhajú problémy naozaj riešiť namiesto náplastí spotrebiteľskej spoločnosti. Ak sme mali v práci tažký deň, nekúpime si kilo sladkostí a nesadneme si v ich spoločnosti pred TV. Namiesto toho ideme do lesa. Vnímať farby, vône. Urobíme si oheň alebo si doma aspoň zapálime sviečku, zacvičíme si, robíme dychové cvičenia, kreslíme, hráme sa., ideme si zabehať...

 

Ak pravidelne robíme dychové cvičenia a naučíme sa ovládnuť svoj dych, sme schopní sa v stresovej situácií ukľudniť. (s dychom pracujeme napríklad pri cvičení ČCHI KUNG atď.). Najjednoduchšie cvičenie je pozorovanie svojho dychu. Hlboký nádych, rovnako dlhý výdych, hlboký nádych, rovnako dlhý výdych, hlboký nádych, rovnako dlhý výdych.

 

Každý podvedome vie, čo má robiť, treba si zložiť klapky komfortnej spotrebiteľskej zóny a pomaly sa začať rozhliadať, čo nám svet ponúka. Na začiatok stačí odpojenie informačného hluku u nás doma (stále prítomná TV alebo Rádio), aby sme si mohli lepšie uvedomiť samých seba a mali čas dýchať.

 

Zapamätajme si, že spotreba nie je riešenie. Naším cieľom je vedieť vnímať a rozpoznať naozajstné potreby a riešenia. Byť reálne šťastný, zdravý a spokojný.

 

Rozšíriť svoju komfortnú zónu si môžete najbližšom podujatí Akademia Natura venovanom živlu OHEŇ.

Viac info TU.

 

Majka Hrková, Akademia Natura