Slnko do zásoby

 

Je teplo, slnečno, sem tam spŕchne príjemny dážď – je leto. Krásne obdobie, nie je potrebné teplo sa obliekať, začala sezóna mňam čerstvej zeleniny, ovocia, vňatí. Všade samé slnko, radosť! Ani nás nenapadne myslieť na to, že to nebude trvať večne. Avšak, ako to už raz v tomto podnebnom pásme býva, ani sa nenazdáme a je tu sychravé obdobie jesene a dlhé zimné večery. S tým sú už spojené iné emócie. Sme zádumčivejsší, hĺbavý, niekedy až depresívny. A Slnka počas dňa stále ubúda.

 

Čo teda s tým? Pripravme sa na toto obdobie už teraz! Zásoby slnka môžu mať „internú“

aj „externú“ podobu. Interné zásoby ziskame jednoducho – pobytom von.

A necháme vitamín D aby sa vstrebával cez našu pokožku (je to náš najväčší orgán),

samozrejme všetko z mierou a prihliadnutím na individuány typ pokožky.

 

Daľšou metódou, veľmi príjemnou, je jedenie plodov a vňatí – Slnko na ne svieti počas

celého procesu ich rastu a dozrievania, a tak je v nich krásne uložené. Stačí si len predstaviť

kôš s marhuľkami, malinami...alebo hocičím, čo práve dozrieva, vôňa leta a Slnka z neho

sála na metre ďaleko.

Interné zásoby sa však môžu vyčerpať pomerne rýchlo, keď je ešte zima v plnom prúde.

V tom prípade je vhodné mať nejaké to slnko v zásobe. Formy sú opäť rôzne. Môže to byť

sušené ovocie, dobre uskladnené jablká, kompóty či džemy.

 

Obzvlášť hodnotné je Slnko obsiahnuté v mýtmi opradenej byline – ľubovníku bodkovanom.

Ako pravia legendy, keď priniesli hlavu svätého Jána Krstiteľa zúrivej a prostopášnej Herodias, manželke kráľa Herodesa, v záchvate zúrivosti prepichla jazyk kvôli tomu, že neutajil jej zlé skutky. Z krvi, ktorá kvapla na zem, vyrástla bylinka, ktorá má listy podobné prepichnutému jazyku. Byline sa preto hovorí “krv svätého Jána”. Legenda však nevznikla len tak pre nič za nič. Už pri zbere ľubovníka si môžťe všimnúť, že po chvíľke sa vám zafarbia prsty do karmínovo-fialova. Najkrvavejší efekt má ľubovníková tinktúra či víno.

 

                                                                       Môžu za to aktívne látky, ktoré ľubovník obsahuje – najmä hypericín a hyperforin.

                                                                       Látky, ktoré posilňujú našu nervovú sústavu, pomáhajú pri depresívnych stavoch,

                                                                       strachu, úzkosti, neurózach a nespavosti. Má euforizujúce účinky – bylinka šťastia.

                                                                       Jednoducho nám vnesie Slnko do našich jesenno-zimných životov.

                                                                                           

                                                                       Okrem toho ľubovník obsahuje aj flavónové glykozidy, rutin, quercetin, silicu, živice,

                                                                       organické kyseliny, provitamín A, vitamín C a ďalšie, čo z neho robí “byliknu pre

                                                                       všetko”. V ľudovom liečiteľstve sa používa na:

                                                                      

                                                                      

(naša domáca "tinktúra")

 

  • hnisajúce a ťažko hojace sa rany, popáleniny

  • liečba chorôb tráviacich orgánov spojených s bolestivými kolikami,

  • kŕčmi (žalúdočné a črevné vriedky, veľké množstvo žalúdočnej kyseliny

  • pri miernych depresívnych stavoch, strachu, úzkosti, neurózach a nespavosti

  • pri chorobách pečene so spomaleným odtokom žlče

  • pri poruchách močových ciest

  • pri zápaloch úst a hltana

  • pri menštruačných poruchách

  • na zlepšenie krvného obehu

  • na ukľudnenie slizníc napr. pri alergických reakcách

  • pri bolestiach hlavy a migrénach

  • pri bolestiach chrbtice

 

Staré národy verili, že ľubovník zaháňa zlých duchov, ochráni príbytok proti bleskom a požiaru a bol tiež prísadou do nápoja lásky.

Ľubovník nájdeme na slnečných lúkach či rúbaniskách. Zbierame v čo najčistejšom prostredí, cca 15cm dlhé vrcholčeky rastlín v čase kvitnutia, ten začína na Jána – aj preto “svätojánka bylina” a končí v auguste (môže sa líšiť, s ohľadom na geografickú oblasť, podnebné pásmo a počasie). Ľubovník nazbieraný skoro ráno po svätojánskej noci je vraj ten najľubovníkovejší. Jedoznačne by sa mal zbierať v pekné, slnečné ráno, kedy obsahuje najviac účinných látok.

 

Slnečnú energiu ľubovníka môžeme uchovať sušením a piť ako čaj. Obľúbený a účinný na vonkajšie použitie je svätojánsky olej.

Ten pripravíme tak, že ľubovník čo najskôr po odtrhnutí zalejeme kvalitným slnečnicovým olejom, prikryjeme napr. gázou a necháme lúhovať – uvádzané časy sa líšia, minimálne však štyri týždne. Mal by byť v priesvitnom pohári a na čo najslnečnejšom, teplom mieste. Každý deň olej premiešavame a pozorujeme ako sa krásne vyfarbuje do červena. Hotový olej scedíme, poriadne vyžmýkame gázu (škoda každej kvapky!) a skladujeme uzavretý. Potierame napr. spánky pri bolestiach hlavy na celkové uvoľnenie, nos pri alergií na ukľudnenie sliznice, pri bolestiach kĺbov…

 

Ľubovník je možné nakladať aj do alkoholu a vyrobiť tak víno či tinktúru. Na výrobu

svätojánskeho vína potrebujeme biele víno, ktorým zalejeme ľubovník (cca 1/3 fľaše) a dva až

tri týždne macerujeme. Potom ho pijeme na celkové upokojenie organizmu – ½ dcl denne.

Pri výrobe tinktúry použieme na zaliatie ľubovníka min 40% alkohol.

Fľašu dobre uzavrieme a macerujeme 4 týždne. Tinktúru používame po kvapkách zmiešaných

vo vode. Dávkovanie by malo byť opatrné, keďže nevieme koľko účinných látok náš nazbieraný

ľubovník obsahuje. Na oficiánej zakúpenej fľaštičke sa uvádza užívať 1 kvapku na 1 kg telesnej

hmotnosti, a túto dávku rozdeliť na 2-3 čiaskové dávky podávané počas dňa, pred jedlom,

čo sa koncentrácie týka, je v nej 5g účinnej látky v 50 ml 48% alkoholu.                                                 

V samovýrobe záleží od množstva ľubovníka a % použitého alkoholu, platí, čím väčšie množstvo

v silnejšom alkohole, tým menej kvapiek potrebujeme. Aj pri víne a tinktúre platí, že by počas       (vlastnoruňe pripravený "svätojánsky olej")

macerovania mali byť na slnečnom, teplom mieste.

Používame podobne ako olej, ďalej pri bolestiach žlčníka, poruchách pečene a tráviacich orgánov a pri nočnom pomočovaní detí alebo potierame pri bolestich zubov.

 

Víno a tinktúru (aj čaj) používame opatrne a určite nie dlhodobo – ľubovník je návyková bylinka, takže všetko s mierou!

Nežiadúcim účinkom ľubovníka je aj možné sčervenanie a podráždenie ošetrenej pokožky pri pobyte na priamom Slnku.

Pri užívaní ľubovníka s inými liekmi hrozia vzájomné interakcie. Ak teda užívate akékoľvek lieky, je potrebné užívanie ľubovníka konzultovať s lekárom či lekárnikom.

Myslime teda na nadchádzajúce obdobia - nie až tak slnečné a zbierajme si už teraz Slnko do zásoby!

 

Viac informácií o účinkoch, praktickom použití aj zbere môžete získať na našom podujatí koncom augusta. Podrobné informácie TU.

 

 

Zdroje:

Kresánek J., Dugas D., Príručný atlas liečivých rastlín., Osveta 1990., str.219

Pamukov D., Achtaradžiev Ch., Prírodná lekáreň., Príroda 1986., str. 100-101

Dugasová A., Dugas D., Babkine bylinky., Ottovo nakladatelství 2002., str. 103

Dugas D., Babičkin receptor Naše najlepšie bylinky., Ottovo nakladatelství 2013, str. 73-75